post

Priemerná doba čítania: 10 minits. Enjoy Havana!

A to nás ešte aký večer čaká! Pripravovali sme to s T. už dlho. Ešte v hoteli na Varadere sme kúpili lístky na Tropicanu – slávny kabaret v Havane (premiéra v roku 1939). Na deviatu večer. Malo to byť prekvapenie, narodeninové… pre tetu Hanku. Dôležité bolo, aby nič netušila. Vybrali sme sa na večeru a potom pozrieť kanóny na pevnosti El Morro. Kanonáda je každý večer o deviatej na počesť Che Guevaru. Samozrejme to bola len zámienka, namiesto kanonády nás mal taxikár zaviesť pred Tropicanu, ale tak, aby do poslednej chvíle nebolo jasné, kam ideme.

Kým v reštaurácii platili, vyšla som von a hovorím po španielsky mladému taxikárovi náš plán. A upozorňujem ho asi 3x – nesmie povedať ani raz slovo Tropicana, je to prekvapenie, len nech nič nehovorí! A on naozaj počas 25 minútovej cesty nič nepovedal – ani jediné slovo! Nič, len sa smial a na všetko odpovedal „Havaaaana“! Oslávenkyni to už prišlo zvláštne, na tú pevnosť je to tak ďaleko, veď už ideme štvrť hodinu, on nás niekam zatiahne, prečo nič  nehovorí? Kam ideme? My sme sa v tom starom taxíku naozaj len smiali, ešte že nám bolo veselo aj vďaka Havana 7-ročnému rumu, ktorý sme testovali pri každej príležitosti. Ale prekvapenie bolo. Taxikár zastavil, my sme Hanke podali do ruky kokosové suvenírové hrkalky s nápisom Kuba a povedali len „krásne narodeniny“! Keď zbadala nápis Tropicana 2011 až vtedy to bola tá naozajstná radosť!

Tropicana, Calle 72 NO. 4505 esq, Linea Ferroccaril (Marinaeo), www.cabaret-tropicana.com. Predstavenie je pod holým nebom – Salón pod hviezdami, takže dostupnosť záleží aj od počasia. Lístky stoja podľa rozloženia miest, začínajú od 65 CUCov. 

A sme si to naozaj užili! Pred vstupom nás krásne privítali, dámy dostali ruže, páni cigary a usadili nás na skvelé miesta vpredu pri pódiu (argument „táto dáma má dnes narodeniny“ sa oplatil už viackrát). V rámci predstavenia máte fľašu rumu, nealko a malé predjedlo, alebo skôr také chuťovky. Záleží to tiež podľa typu vstupenky – tie drahšie majú aj väčší rum, aj lepšie miesta a o dva syríky na tanieri viac:) Predstavenie bolo skvelé, farebné s neuveriteľnými tanečníkmi. Mali sme tú česť ísť tancovať aj my dámy na pódium! Pred koncom predstavenia sa zrazu z vedľajšieho stola ozve slovenčina – a kebyže len Slováci, ale ešte aj z toho istého mesta a viete ako to je, ten pozná toho, ten toho, a zrazu sa predsa poznáme! Svet je malý, nestretli sme žiadnych Slovákoch ani Čechov počas celej doby a nakoniec na Tropicane hneď pri vedľajšom stole. Krásny večer! Veľa zážitkov, veľa spevu, aj veľa rumu:) Na hoteli sme z vedľajšej izby počuli ešte spievať La Vida es un Carnaval – a boli sme si istí, že narodeninové prekvapenie sa vydarilo! 

GoodToKnow: Na „zámienkovú“ pevnosť sme sa nedostali, ani kanonádu sme nepočuli, ale videli sme ich pekne z prístavu. Pevnosť El Morro bola postavená na ochranu španielskej flotily. K staršej pevnosti sa pripája mladšia – Fortaleza La Cabana. Slúžila kubánskym diktátorom ako väznica a popravisko. Po revolúcii sa sem nasťahoval Che – a odtiaľto sa každý večer o deviatej ozýva kanonáda „canonada de las nueve“.

A zajtra posledná Kuba. Odlietali sme až poobede, takže sme mali ešte skoro celý deň. Prešli sme sa starým mestom a zatúlali sa do štvrte s trhmi – ovocie, zelenina, oblečenie, knihy. Neboli tam skoro žiadny turisti…

Na ulici hrala živá hudba (neprekvapivo:)), urobila som tanečnú otočku a zrazu sa nám prihovára Kubánka s ešte jedným Kubáncom. Nakoniec sa z nich vykľul manželský pár a zaujímala sa, pretože dnes sú slávnosti a večer sa bude tancovať salsa v hlavnom parku. Preto ani oni nie sú v práci. Robia v továrni na cigary Partagas a tá je dnes tiež zatvorená. Škoda, včera sme popri nej išli a dnes sme ju chceli ísť pozrieť. Keď už sme sa s nimi dali do rečí, pýtam sa ich či nevedia v blízkosti o nejakom Paladare, tie domáce reštaurácie nás chytili:) Vedia, vedia, je to trošku ďalej, ale nech ideme. To kam nás zaviedli nebol zrovna paladar – taký, v akom sme boli včera, aj keď ani tento dom nebol označený. Vo vnútri to bola krásna reštaurácia. Tanečníčky tam tancovali tango. Kubánsky párik si sadol k nám, že či ich pozveme na pivo za to, že nám to tu ukázali. Čo by sme nepozvali. Vybrali si to najdrahšie. V reštaurácii žiadni domáci neboli a aj nám to začínalo byť trošku čudne, priali sme si, aby to pivo dopili a išli. A aj by išli, ale ešte si  moja kubánska menovkyňa nezabudla vypýtať peniaze pre jej malú dcérku, na mlieko, na jedlo, nemajú z čoho žiť, nech jej dáme peniaze… samozrejme, že toto všetko nebolo len tak. Tí Kubánci tu sú prešibaní, vedia si pesos aj iným spôsobom „zarobiť“. Dali sme jej peniaze a bola som rada, že odišli. Toto už nebolo priateľské, to už bolo nepríjemné. No nech… Paladar to síce nebol, ale aspoň sme zase niečo zažili.

Cestou sme sa ešte stihli zamotať k Cementario de Colon – cintorín Krištofa Kolumbusa.  Najväčší cintorín v Amerike. Ako malé mesto. Je tu až 53 000 rodinných hrobiek na rozlohe 56 hektárov! 

Keďže sme celý deň len chodili, snažili sa nasať ešte čo najviac atmosféry z ich rumového života, ku koncu sme boli už takí zmorení, že sme sadli na terasu hotela Telegrafo, dali kávičku a čakali na náš oficiálny taxi na letisko. Krása… Ako sme si veľakrát počas týchto dní povedali – to treba zažiť! A hovoríme to aj teraz, keď sme doma a spomíname na tento výlet! Ja sa na Kubu ešte vrátim, to je jasné – kasárne Montaca, Santiago de Cuba… to tu len tak nenechám. Ale už to nebude za Fidela. Tak som to ešte stihla! Asi dva mesiace po tom, ako sme sa vrátili, Fidel Castro oficiálne odovzdal svoj úrad bratovi Raulovi.

P.S.: Fufu som na celej Kube nenašla – až v Prahe, v Brazílskej reštaurácii. Tak aj to som otejstovala:)

Fjumór fotiek havanovských na záver:

Zelený druh banánov (ang. Plantain) má viac škrobu a menej cukru ako tie naše žlté, ktoré poznáme my. V Karibiku a Západnej Afrike sa používajú ako príloha k jedlu – pečú, smažia sa a práve z nich sa tiež robí Fufu – banánová kaša. Fufu nie je až tak známe v Havane, práve preto, že ho objavili vo východnej časti Kuby Oriente. No Tostones – fritované banánové chipsy v reštauráciách v Havane objavíte:)

Povinné uniformy nosia deti už od škôlky – biela košeľa a modré nohavice. Základná škola má červené nohavice, stredná škola – žlté, tmavo modré (poľnohospodárske školy) alebo fialové (zdravotnícke školy). Modrá alebo červená farba Pionierskej šatky je otázkou rôzneho stupňa účasti v komunistickej strane mládeže. Červená je vyššia.

Feliz Ano Nuevo – Šťastný Nový rok? V tomto mäsiarstve s mäsom (a muchami) na slnku určite:) Vraj je ťažšie zohnať hovädzie, pretože dobytok ako vlastníctvo štátu podlieha prídelovému systému. Jedlá z hovädzieho mäsa môžu ponúkať  už aj v súkromných reštauráciach – Paladaroch. Za Fidela v 90. rokoch to bolo zakázané.

Kubánska balkónová láska

HASTA LUEGO CUBA!

One thought on “Kuba – Havana III.: Welcome to Tropicana!

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *