post

Október 4, 2011 // Priemerná doba čítania: 25 minits. Enjoy Barcelona!

„Barcelona, mas que mai.“ „Barcelona, viac než kedykoľvek predtým.“ To je heslo druhého najväčšieho španielskeho mesta a zároveň hlavného mesta Katalánska. V univerzitnom autobuse sa presúvame na trase Valencia → Barcelona = 350 kilometrov. Kto nespal v noci, dospáva:) Teším sa, že oproti 1-dennému pobytu vo Valencii, budeme mať oveľa viac času na strácanie sa v gotickej štvrti, prechádzaní sa po “Ramble”, nočné výlety a ochutnávanie paelly, sangrie a tapas..

Blog post bol písaný síce v roku 2011, ale po návšteve Barcelony v roku 2018 som aktualizovala pár informácií a doplnila pár  fotiek. Najnovší článok o tom, čo v Barcelone ochutnať, čiže všetky moje “Food & Drink tips” nájdete tu.

K parku Güell smerujeme hneď po prekročení prahu Barcelony. Autobusom je to rýchlejšie, pohodlnejšie a myslím, že inak by sme sa tam hlavne všetci pokope už nedostali. Park sa nachádza severne od mesta, od najbližšej zástavky metra (Lesseps) je to ešte viac ako 20 minút pešo, do kopca. Rukopis Gaudiho spoznáte hneď pri vstupe do parku – najznámejší symbol už na vás hádže jašteričí pohľad. Po schodoch sa dostávame na terasu s krásnym výhľadom na Barcelonu. Pre nás dokonca „západ slnka included“. Tá správna atmosféra by tam však nebola bez predavačov náušníc, šatiek, šperkov – všetko v tak žiarivých farbách ako samotné farebné mozaiky à la Gaudi. Nájdete tu aj dom, v ktorom určitú dobu Gaudi žil. Dnes je z neho múzeum.

GoodToKnow: Park Güell je otvorený každý deň od 8:00 a v tento čas je vraj aj najlepší na jeho návštevu. Vstupné je 10€ alebo 24€ aj so sprievodcom a bez čakania v rade (info z roku 2019).

Pomaly sa stmieva, viac pamiatok pozrieť nestihneme, a tak odchádzame na hostel. Trošku sa obávame, či izba pre osem ľudí bude tak isto maličká ako vo Valencii. Našťastie, hostel v Barcelone bol jednoznačne priestrannejší. Izby, aj kúpeľne. Prichádzame v skvelom čase, dnes je Halloween a v spoločenskej miestnosti vrcholia prípravy na party v maskách. Program na večer jasný. Myslím, že improvizácia a kreativita našich maskových výtvorov nemala konkurenciu. Príjemný večer so stolným futbalom a sangriou.

ToSleep: Nest Hostels Barcelona – Pasaje Regente Mendieta, Barcelona, Tel.: +34 093 449 0596  

Ráno sme boli svieži a pripravení na ruch mesta. Pedro (portugalský profesor, ktorý bol aj v Barcelone ako doma) nás previedol gotickou štvrťou Barrio Gótico. Veľa z budov, ktoré teraz stoja v centre mesta sem boli po strhnutí mestských hradieb prenesené. Pre mňa bola prechádzka touto štvrťou najkrajším momentom z Barcelony. Je dobré naštudovať si vopred niečo o jej častiach a námestiach, pretože po chvíli sa vo všetkých tých uličkách nebude vyznať. Táto štvrť žije v noci, vtedy sme objavili aj skryté kaviarne a baríky, ktoré si za svetla ani nevšimnete. Najznámejšie je námestie Plaza del Rei a katedrála, na tú narazíte určite (metro Jaume I). Ja odporúčam niečo viac skryté.. čítaj vo FootPrint nižšie.

FootPrint: Gotická štvrť patrí maliarom. Žil tu Picasso a narodil sa tu Joan Miró. Do Els Quatre Gats chodil mladý, 17-ročný Picasso. V hlavnej miestnosti sa dokonca uskutočnila aj jeho prvá výstava. Navrhol prednú stranu jedálneho lístka tohto podniku; Els Quatre Gats, Carrer de Montsió, 3. Gaudiho prvotinu nájdete na Plaza Reyal: 2 lampy s ornamentmi boli prvým dielom, ktorým bol Antonio Gaudi poverený vytvoriť. Z Barrio Gótico prechádzame na najdlhší a najznámejší bulevárd Las Ramblas. Spája rušné námestie Plaza de Catalunya s prístavom. V skutočností to nie je len jedna dlhá ulica. Tvorí ju až 6 „ramblas“ a spolu merajú viac ako 1,2 km. Pri tomto čísle zaprotestovala moja zranená noha, ktorej stačilo už samotné “strácanie sa” v štvrti gotickej. Tak sme to vzali, vďaka trpezlivosti ostatných, veľmi pomaly. A ako dobre – viac času na pozorovanie turistov aj domácich, predavačov suvenírov, ale i vtákov vo farebných klientkach a živých sôch.

Najväčší Gaudi pred nami! Sagrada Familia alebo skôr dlhé rady pred ňou! Vo vnútri ma toto majstrovské dielo až tak nenadchlo, rozbúraný interiér, nákresy a oznamy, že sa na prácach pokračuje. Ďakujeme za pochopenie. Namiesto robotníkov som videla len opustené fúriky a lešenia. Pekne spravené je múzeum v jednej z častí Sagrada Familie. Podrobne opisuje samotnú stavbu a aj Antoniove ďalšie diela. Sagrada by mala byť dokončená v roku 2026 – na sté výročie smrti majstra.

GoodToKnow: Prvá „Rambla“ z Plaza de Catalunya je Rambla de Canaletes, pomenovaná podľa fontány. Doteraz sa používa prirovnanie „pije vodu z Canaletes“. To znamená, že pochádza z Barcelony. A taktiež sa hovorí, kto sa napije z tejto fontány –  do Barcelony sa raz vráti.

JustToKnow: Gaudí zomrel nešťastne, zrazila ho električka. O svojich plánoch o stavbe Sagrady sa skoro s nikým nedelil, preto práce pokračovali po jeho smrti veľmi ťažko. Jediné plány, ktoré zanechal, zhoreli pri požiari počas občianskej vojny.

Rad na výťah do veže v Sagrade bol viac ako 2 hodinovo dlhý (majú to presne časovo rozdelené a za určitým počtom stojacích ľudí je oznam koľko budete na výťah čakať. Rad končil za 2 hodinami). Toľko času nemáme.. ale neuvidíme ten toľko ospevovaný výhľad z vrchu? Pozeráme sa zúfalo na schádzajúci výťah. Zišiel, otvoril sa a nikto nenastupoval – ľudia v rade si nevšimli, že je už ďalšia jazda. Boli sme štyria – ja, spolubývajúca Ivica a dvaja spolužiaci Slovinci. Len sme sa na seba pozreli a nejakým jednotným automatickým podnetom sme vstúpili do výťahu. Zatvor sa, zatvor sa a poď hore! Zatvára a vystupujeme! Tu sa všetkým turistom, ktorí si tie rady v Sagrade vystáli, ospravedlňujem, ale nás viedla nejaká neviditeľná sila predbehovania:) No samozrejme, že sme si za vývoz hore zaplatili. Na druhom, alebo treťom poschodí pristúpi sprievodca, ktorému sa platí vstupné. Krásny výhľad! Mne to reputáciu rozbúraného masterpiecu určite vylepšilo. Dole sme zbehli  po hádam milióne špirálovitých schodoch (nebudeme predsa blokovať výťah:). Pred Sagradou zazriem kaviareň a velím „dávku kofeínu“ a oddych pre moju nohu!  Z pohodlných kresiel máme výhľad na túto pamiatku zapísanú aj v zozname UNESCO (od roku 2005). Tak len ticho sedíme, pozeráme cez okno a popíjame kávu.

Daždivá Barcelona a výhľad na Sagrada Familiu v obkolesení konštrukcií (z okna secesnej nemocnice Sant Pau) Foto: 2019

GoodToKnow: Práce na Sagrade začali v roku 1882. Až koncom roku 1883 sa ich chopil Antonio Gaudi, ktorý zostal práci na Sagrade verný až do svojej smrti v roku 1926. Zomrel vo veku 42 rokov. (Prvý rok na bazilike pracoval Francisco de Paula Villar). Práce pokračujú stále a ešte pár rokov budú. Celá výstavba baziliky bola z darov ľudí, sám Antonio Gaudi povedal: „Kostol je stavaný ľuďmi a v nich sa odzrkadľuje. Je to práca, ktorá je v rukách božích a vôle ľudu“.

Mám spolubývajúcu s diagnózou shopoholik. Jej sa pomedzi všetky krásne staré budovy zdalo o obchodných domoch, Zare, Mangu (ktoré boli na každom rohu). Dávam je prísľub, že ešte múzeum Picassa a ešte Gaudiho La Pedrera a ešte Plaza de… Ona mi sľubuje, že so mnou pôjde na španielsku paellu. A tak aj ja sľubujem, že pôjdem popozerať obchody. Do múzea Picassa sme sa vybrali početná partia – zraz o jednej pred múzeom (načas sme tam boli samozrejme len my dve, musíme si na ten španielsky čas asi zvyknúť). Čas sa posúval a posúval, no nakoniec sme sa tam dostali. 

Podľa informácií na oficiálnom webe je múzeum v roku 2019 otvorené každý deň od marca do konca októbra (Pondelok: 10:00-17:00, Utorok – Nedeľa: 9:00-20:30, Štvrtok: 9:00-21:30 z toho od 18:00-21:30 je vstup zadarmo), od novemra do konca decembra je múzeum v ponelok zatvorené, Utorok – Nedeľa: 9:00-19:00, Štvrtok: 9:00-21:30 z toho od 18:00-21:30 je vstup zadarmo. Cena vstupného je 12 EUR pre dospelú osobu.

The Picasso Museum: Carrer Montcada, 15-23, 08003 Barcelona

GoodToKnow: V múzeu Picassa, ktoré bolo otvorené už v roku 1963, je viac ako 3 800 Picassových diel (väčšina je z jeho počiatočnej tvorby) a podrobne opisuje jeho vzťah k Barcelone. Narodil sa síce v Malage, ale do Barcelony sa presťahoval ako 14-ročný a strávil tu mladosť. Mesto malo hlavný vplyv na jeho prvotnú tvorbu, aj preto veľa kritikov hovorí, že tu nájdete síce najviac jeho diel, ale nie tie najznámejšie.  

Ku Gaudiho ďalším dielam sa dostávame po nóbl ulici tých lepších obchodov. Aspoň shopoholička Ivica zbystruje svoju pozornosť! La Pedreru vidíme už z diaľky. Vlastne Casa Milla, ako by som mala správne napísať. Prezývku Le Pedrera – lom – dostala podľa tvarov vonkajšej budovy zo sivého kameňa. V čase stavby v roku 1910 to bolo myslené ako urážka diela, nedostatok. Dnes je to originál, ktorému už skoro nikto nepovie iným menom.

GoodToKnow: Casa Milla mala pôvodne slúžiť ako moderná apartmánová budova. Dnes je to sídlo Katalánskej nadácie Fundació Caixa de Catalunya. Vďaka tomu sú tu v hesle „chrániť a budovať kultúru Barcelony“ organizované koncerty a workshopy. Od roku 1984 je zapísaná v UNESCO.

S nájdením reštaurácie na večernú paellu je to už horšie. Prechádzame až k Plaza de Catalunya (najrušnejšiemu námestiu mesta) a pozeráme na jedálne lístky – musíme nájsť paellu bez morských príšeriek, Ivica totiž ryby a dary mora ani na diaľku nemusí. A k tomu dobrú, silno vínovú sangriu! Tu môže:) Našli sme, zjedli sme – srdce mám na mieste. A už na Ivicu vyťahujem, čo by sme mali ochutnať zajtra, nájsť nejaký dobrý, pekný tapas bar.. Ivica mi len povie, že už je za chvíľu 8 hodín a nestihne popozerať všetky obchody. Tak si to idem teraz odsedieť na sedačke pred kabínkami ja. Uhádli ste, ja na tie nákupy veľmi nie som. Šťastný to môj priateľ..

TEjST: O paelle viac v blog poste z Valencie. Mňa prekvapilo, že až v Barcelone som spoznala a ochutnala Fideuá – morskú paellu z cestovinových rezancov namiesto ryže (a je vraj najcharakteristickejšia pre oblasť Valencie). Sangria je moja druhá španielska srdcovka. Avšak, musí byť silno vínová, poctivá. Najprv ovocie zaliať brandy,  pridať cukor, červené víno (Sangre – krv) a doliať minerálkou alebo citronádou, osladiť! A tretia srdcovka je aioli – cesnaková nátierka. K tomu musia byť však dobré španielske olivy s domácim chlebom a olivovým olejom. Och. Milujem španielsku kuchyňu. O kultúre tapas a foodie tipy v Barcelone → pozri na blog post sem.

Posledný deň sme strávili „vedecky“. Na programe bola Cosmo Caixa a po návšteve som si bola istá (a stále som), že do tohto múzea vezmem moje deti minimálne raz. Už dlho ma takto nenadchlo vedecké múzeum! (Cosmo Caixa: Carrer d’Isaac Newton, 26, 08022 Barcelona).

UPDATE 2019: Po ďalšej návšteve krásnej  Barcelony je na svete nový blog post. A je len o jedle! Foodie tipy čo jesť, čo piť a kde to všetko nájsť → Barcelona: Best Foodie Tips To Taste & Drink. Enjoy a dobrú chuť.